Díl 2. – Lumbálka

Život je nádherný. Nádherný, ale nefér. A pokud máte vedle sebe někoho, kdo Vás ve správný čas obejme a řekne "to zvládneme", žije se život (nejen) s ereskou lépe! Nejen o této životní zkušenost je dnešní blog Michala Hellebrandta. Krásné čtení!

Ďalší krok, ktorý musí človek absolvovať pri pokračovaní jeho začatej „RS kariéry“ je lumbálna punkcia.

Predpokladám, že moje texty čítajú hlavne zbehlí RSkári – zdravím vás všetkých – ktorí veľmi dobre vedia o čo ide. Ak by sa medzi vami našiel niekto ako ja, čo do dnešného dňa nevedel, ako to prebieha, v krátkosti opíšem moju skúsenosť: ide o odber mozgo-miešnej tekutiny. To znamená, že vám do miechy pomedzi stavce zastrčia injekciu a vytiahnu z nej vzorku na rozbor, ktorý definitívne potvrdí (alebo vyvráti) roztrúsenú sklerózu. Znie to hrozivo, ale v skutočnosti to vôbec také strašne nie je. Trošku to pri pichaní zabolí a mne osobne sa následne kapánek začala motať hlava. Potom strávite dve-tri hodinky na lôžku, aby ste si odpočinuli, a idete domov. Celý deň musíte ostať v kľude doma, nič ťažké neťahať a do večera sa vám miecha obnoví – takto mi to bolo povedané.

No ale aby som nepísal len o týchto, vcelku nezaujímavých a ľahko dohľadateľných faktoch, vrátim sa ešte trochu k nedávnej minulosti, k samotnému zdeleniu diagnózy. Ak ste niekto čítali môj prvý text, možno ste si podľa toho povedali, že som diagnózu RS prijal celkom stoicky a hrdinsky. Musím však priznať pravdu: na druhý deň som sa zosypal ako príslovečný domček z kariet. Hral som sa s mojou jeden a polročnou dcérou a pri tom mi začali bežať v hlave takéto myšlienky: dobre, ak všetky veci, ktoré sa nám dejú, fungujú na báze „príčina-následok“, ak funguje toľko spomínaná „karma“ a ony „božie mlyny“, tak fajn, nežil som príkladne, nie som veriaci, nemodlím sa k žiadnej vyššej moci a ani v žiadnu neverím, mám za sebou vcelku zhýralý život, keď som dosť chlastal, fajčil, v mladšom veku experimentoval so všetkými známymi drogami. Ak sa teda chceme hrať na nejakú „vyššiu spravodlivost“, keď každého dostihnú dôsledky jeho činov…dobre. Bol by som ochotný uznať, že mám, čo si zaslúžim. (Aj keď toto je veeeľmi diskutabilné, keď sa pozrieme na bezškrupulóznych hajzlov, ktorí zbohatli na úkor iných, majú pokútne získanú moc a sú zdraví, a ľudí, čo žili celý život čestne a charakterne a aj tak ich postihne nejaký zákerný osud, ktorý si nezaslúžia ani omylom.)

Pokračování ZDE

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on whatsapp
WhatsApp
Share on email
Email
Bitnami