3. O (ne)fajčení (Michal Hellebrandt)

Po minulom blogu, kde som skĺzol ku kvázi-filozofovaniu o karme a o živote sa tentoraz budem venovať podstatne prízemnejšej téme: fajčeniu.

Prečo? Nuž rozhodol som sa s týmtozlozvykom skoncovať, pretože ak chcem urobiť všetko preto, aby som čo najdlhšie
mohol normálne fungovať – teda priotritne upraviť svoj životný štýl a začať žiť
zdravšie, tak prestať fajčiť je určite jeden z prvých krokov týmto smerom.
Čítal som vyjadrenie nejakej pani doktorky, že fajčenie samozrejme škodí aj
zdravím ľuďom, ale ľuďom s RSkou dvojnásobne.

Vo štvrtok mi oznámili túto novinu,
víkend som strávil u známych na chalupe v slastnom tabakovom rauši, v pondelok
som si ubalil posledné cigáro a prestal som s tým. Teda nie úplne – následne
som si kúpil e-cigaretu, ktorú odvtedy v najväčších absťákoch „fajčím“, k
dnešnému dňu je to necelý mesiac. Môj plán je postupne si kupovať náplne so
stále nižším obsahom nikotínu až na nulu, zbaviť sa tak fyzického návyku a
opustiť túto nezdravú záležitosť úplne.

O tom, ako prestať fajčiť je toho
popísané kvantum, povedal by som, že sa z toho stal aj celkom slušný biznis,
sám som zvedavý na seba, ako sa s tým poperiem, keďže som ešte úplne neprestal,
ale odhodlanie a motivácia nechýba. Z pohľadu RSkára – je oveľa väčšia
motivácia k tomu s tým seknúť, keď viete, že týmto ochorením „disponujete“ a
fajčením idete pri nasadení liečby sami proti sebe , ako prestať fajčiť len tak
sám od seba, iba na základe svojho rozhodnutia. Druhá vec je, že vám ono
„nefajčenie“ túto skutočnosť stále pripomína. Kedykoľvek dostanete chuť na
cígo, tak túto myšlienku vzápätí nasleduje ďalšia: „Nemôžem, pretože mám
roztrúsenú sklerózu“. A nezapálite si.

Ale poviem vám, že prestať fajčiť pre
takého náruživého fajčiara ako som (bol) ja…to bolí. V skúšobni s kapelou
máme zažité, že vždy keď odohráme pár songov, presunieme sa na tzv. „zevl-plac“
– na gauč do rohu, otvoríme si pivo a zapálime cigaretu. Živo si vybavujem prvú
post-fajčiarsku skúšku: odohrali sme, sadli a ja som s otvorenou hubou a
rozšírenými očami fascinovane sledoval kamoša, ako si balí žváro, otvára
lahváča, napije sa, zapáli si cigaretu a slastne si potiahne. Ja som preglgol
slinu a potiahol si z e-cigy, ktorá je veľmi-veľmi-veľmi slabou náhradou za
krásnu ubalenú tabakovú kočku. Aj keď v momentálnej fáze – vďaka aj za ňu,
pretože tú najväčšiu chuť na cigaretu to – aspoň u mňa – potlačí. A vzhľadom na
to, že je to také „instatné fajčenie“ nepochybujem o tom, že prestanem aj s
týmto.

Na záver zacitujem Billa Hicksa,
legendárneho stand-up komika, ktorý bol známy svojím nadmieru pozitívnym
vzťahom k cigaretám, pri každom svojom vystúpení fajčil jednu od druhej, až kým
bol nútený prestať – pravdepodobne tiež zo zdravotných dôvodov, keďže umrel ako
32 ročný na rakovinu slinivky. Jeden z jeho výstupov som videl s českými
titulkami: „Není dobré přestávat kouřit děcka. Ale já to k…a udělal. A ano,
chybí mi. Je pěkně těžký přestat kouřit. Každá z nich teď vypadá fakt hodně
dobře. Každý cigáro vypadá jako udělané Bohem, smotané Ježíšem a olíznuté p…u
Claudie Schiffer“

Asi tak.

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on whatsapp
WhatsApp
Share on email
Email
Bitnami