Stankovič Vojtech – příspěvek

Pred petnástimi rokmi som sedel v kresle neschopný pohybu zlomený na tele i na duchu. Tento stav mi spôsobila ataka roztrúsenej sklerozy. Díval som sa cez okno a vonku na prekrásne modrej oblohe sa vznášali paraglidisti.
Na jednej strane úboha bezmocnosť a na druhej úžasná sloboda. V tedy sa v mojej mysli zrodila myšlenka:“Chcem lietať“. Keď sa mi stav zlepšil dobelhal som sa na miesto odkiaľ paraglidisti vzlietavali. Otvoril sa mi nádherný pohľad na Krupku a celé České Středohoří. Tam som si v plnej miere uvedomil, že som mrzák a to čo chcem je pre mňa nedostupné. Po čase sa mi dostal do rúk článok „Charlieho sen o létání.“ Charli zmenil môj život. Zburcoval vo mne všetky sily a já som začal krok za krokom smerovať k cieľu. Bola to náročná cesta, na ktorej mi prekážky kládla byrokracia viac než samotná roztrúsena skleroza. Nikdy nezabudnem keď som prvý krát letel v čarokrásných Beskydách. Pomaly som stúpal vyšie a vyšie, podomnou letel nejaký dravý vták a spolu s ním som začal „točiť“ svoju prvú termiku.Na Charlieho nikdy nezabudnem. S Charlim mám mnoho spoločného, hlavne to pristávanie, on na všetkých troch, pazúroch a zobáku, a ja často na všetkých štyroch. Stankovič Vojtech
Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on whatsapp
WhatsApp
Share on email
Email
Bitnami