7. O psychike (Michal Hellebrandt)

„…kalný pohľad do zrkadla, depresia naňho sadla, do jari už nedožije, ale on sa neopije…“

Tak toto je úryvok z piesne o Kláre a Gogovi slovenskej kapely Hudba z Marsu (áno, volá sa presne ako ten český film, predpokladám, že podľa neho), ktorú slávnostne vyhlasujem za soundtrack k dnešnému článku. V tej piesni sa Gogo zamiluje do promiskuitnej Kláry, vzplanie medzi nimi láska, Klára nechtiac Goga nakazí nejakým smrteľným vírom (asi HIV), ale Gogo sa neopúšťa a teší sa, ako sa stretne s Klárou v nebi.

A prečo začínam práve týmto? Nuž – lebo aj na mňa sadla depresia. Mám to aj oficálne potvrdené, lebo moja doktorka mi predpísala antidepresíva, ktoré teraz musím brať. Do jari hádam dožijem, veď je za dvermi, a mám v pláne sa dožiť ešte veľa ďalších jarí. Rovnako ako Gogo sa neopúšťam a verím, že toto podivné obdobie prejde a prijmem RSku ako svoju súčasť. Lebo zatiaľ som ju ešte neprijal, dedukujem zo slov pani psychologičky, u ktorej som bol na prvom sedení. U niekoho to vraj trvá roky, kým ju prijme ako svoju neoddeliteľnú súčasť a zmieri sa s tým.

Mal som tú česť sa stretnúť s Hankou Potměšilovou osobne a ona – keďže sa už roky venuje tomuto ochoreniu – mi odporučila prihlásiť sa na psychoterapiu a fyzioterapiu, a nenechávať nič na neskôr. Tak som to urobil.

Myslel som, že so začatím liečby sa moja zdravotná situácia okamžite zlepší, ale nie je to tak. Skôr naopak. Telo si musí na liečbu zvyknúť, je to preň nová látka, ktorú doňho vpravujete.

Takže scenár je nasledujúci: moje telo si na liek zvykne, depresia, ktorá sa u mňa prejavuje veľkou únavou (a priznám sa, že aj čiernymi myšlienkami, na druhej strane – kto by v tomto prípade výskal od radosti, že), odoznie, upracem si v palici a prestanem brať antidepresíva, plus tie ďalšie lieky, čo ešte beriem a majú samozrejme vedľajšie účinky, a budem si aplikovať iba ten jeden, ktorý spomaľuje postup RSky. A začnem kopať RSku do pr…e tak, ako kope teraz ona mňa. Síce úplne nevyhrám, iba ak by múdri páni a dámy vymysleli liek na úplné vyliečenie (nádej stále žije, moja doktorka mi povedala, že do výskumu tečú veľké peniaze, kedže RSka je ochorenie mladých ludí), ale budem nad ňou viesť. Howgh, dohovoril som.

P.S.: Mami žiadny strach, ja to dám.

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on whatsapp
WhatsApp
Share on email
Email
Bitnami