18. O životných pravdách (Michal Hellebrandt)

Nie, nemienim sa venovať korona vírusu, nebojte sa. 

Pokojne sa vo svojich protiatómových krytoch uvelebte, uvarte si čaj zo svojich naškrečkovaných zásob, ktoré vám vydržia minimálne do zimy roku 2022, rozhodne nevychádzajte von (nám RSkárom s našou rozbitou imunitou reálne hrozí lynč), zabaľte sa do deky a začítajte sa.

V tomto blogu sa budem venovať spochybňovaniu niektorých konvencií, pretože ako mi RSka vnútila pohľad na naše ľudské bytie z inej perspektívy a obrátila život na ruby, tak aj na rôzne životné “pravdy”, ktoré boli pre mňa často smerodatné, sa pozerám inými očami.

Poďme na to:

“Kto nemá rád seba, nemôže mať rád ani ostatných” – čo je to vlastne za blbosť? Vždy som mal trochu pocit viny, že nemám ostatných dosť rád, pretože k sebe nechovám dostatočnú sebalásku. To je pravda, nemám sám seba veľmi rád, vidím na sebe množstvo chýb a nie som sám so sebou úplne zrovnaný. Ale buďme úprimní: vy ste? A ak áno, tak koľko ľudí z vášho okolia je? A okrem toho – prečo by som nemohol mať rád iných ľudí, aj napriek tomu, že práve neoplývam sebaláskou? Snáď to, že budem mať rád niekoho iného nepodmieňuje to, že najskôr musím mať rád sám seba?! 

Ešte počas štúdií som mal predmet s názvom “patopsychológia”. Učilo sa v ňom o rôznych povahových odchýlkach od normálu. Keď som sa učil na skúšku, pri čítaní skrípt som si hovoril: “Jéžišmárja, veď toto mám, a toto je celý môj kamoš, a toto má tamten, a toto tamtá…” Skrátka prišiel som na to, že nikto, koho poznám nie je normálny, ani ja nie.

Ďalšia životná pravda, že “rovný rovného si hľadá” len potvrdzuje to, že všetci ľudia, s ktorými sa priatelím sú psychouši, keďže som psychouš aj ja sám!

Keď som o tom povedal na jednom sedení svojej psychologičke, tak mi na to povedala niečo, čo som vôbec nečakal: že je úplne v pohode mať nejakú odchýlku, že to tak má väčšina ľudí a naopak ten, kto je o sebe presvedčený, že je úplne normálny, s najväčšou pravdepodobnosťou normálny nie je! Úplne mi tým zbúrala moje dlhoročné presvedčenie, že som psychouš. 

Takže moji milí psychopati a psychopatky, hoďte sa do kľudu. Nie sme na tom až tak zle.

A ešte ma napadá v tejto súvislosti jeden rozpor medzi dvomi životnými pravdami: “rovný rovného si hľadá” versus “protiklady sa priťahujú”. Tak ako vlastne? Ktorá pravda je pravda? Ste z toho magori? Nevadí, to znamená, že ste vlastne úplne normálni!  

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on whatsapp
WhatsApp
Share on email
Email
Bitnami