20. O motivácii (Michal Hellebrandt)

Áno, ten názov, ktorý som zvolil pre tento text znie odstrašujúco. Odstrašujúco v tom zmysle, že to neustále motivovanie okolím k tomu, aby sme my s RSkou boli akční, aby sme nerezignovali, aby sme boli pozitívni (jéééžiš, toto!) pôsobí občas dosť únavne. Nehovoriac o tom, že už aj bez toho som – aspoň ja – unavený v jednom kuse, až na pár svetlých momentov.

Nemienim sa vzdať svojho práva na – vopred sa ospravedlňujem za jadrnejšie výrazivo – nasratosť! Áno, sám som tu predtým párkrát písal, že byť stále nahnevaný na svoj osud, cítiť sa ukrivdene, a tak ďalej, nie je to, čo by ma fascinovalo, a sám som viackrát vyjadril svoj obdiv k ľuďom, ktorí sa aj napriek nepriazni osudu dokážu zasmiať a bojovať. To je cesta, ktorá má fakt priťahuje. Ale! Rovnako, ako byť stále nahnevaný a aj nejmensiu príležitosť využiť k zanadávaniu si a posťažovaniu sa (a prepáčte, bratia Češi, ale za tie roky, čo tu žijem musím poznamenať, že v tejto disciplíne ste naozaj dobrí) je podľa mňa neprirodzené a divné byť zase stále vysmiaty a pozitívny. Mám nárok byť nasratý! Aj keď mám RSku. Chcem si dovoliť sa poriadne nasrať v situáciách, v ktorých je to pre mňa najprirodzenejšou reakciou!

Viete, čo mi pripadá dosť nefér? Keď niekto prisudzuje našu diagnózu tomu, že sme mysleli negativisticky. Áno, myslel som často kriticky a v negatívnej konotácii, ale…chcem tak myslieť aj naďalej! Že mám RSku, tak mám totálne preskočiť na pozitívnu koľaj a stať sa vychechtanym slniečkom?

Čo sa v tomto u mňa zmenilo je, že niektoré veci, kvôli ktorým som si robil ťažkú hlavu mám vietekde. A to je fajn. Energiu na rozdávanie fakt nemám a dobre si rozmyslím, kam ju vložím. Viac selektujem a viac rozlišujem, ktoré veci stoja za starosť, a ktoré sú úplne nepodstatné. Škoda, že som musel dostať RSku, aby som si to uvedomil. Ale tvrdiť, že práve kvôli nim RSku mám…? Hm. Áno, určitý psychický diskomfort môže byť jeden z faktorov, ktoré ku vzniku RSky prispejú. Ale že by bol tým hlavným spúšťačom?

Poznám ľudí, ktorí sú oveľa väčší mrzouti, než ja. Ktorí reagujú oveľa prchkejšie aj na úplné maličkosti. Ktorí sú tiež introvertní a dusia v sebe dosť vecí. Ktorí sú a aj majú právo byť nešťastnejsí, než som ja. A RSku nemajú. Takže len v tomto nebude zakopaný ten príslovečný pes. Doterajšie poznatky o tom, čo vlastne RSku spôsobuje, sú viac-menej na úrovni veštenia z krištáľovej gule, nech sa na mňa odborníci nehnevajú, ale tak to vnímam. Súbor faktorov, ako životospráva, emočné prežívanie, životný štýl…to všetko sa dá vztiahnuť na akúkoľvek chorobu. Máš rakovinu? To preto, že si v sebe mal zlosť, fajčil si a pil, nestravoval si sa zdravo, atď.!

O jasnej a pevne danej príčine vzniku RSky sa zatiaľ nevie. A keď mi niekto povie: “No, to máš kvôli tvojim negatívnym myšlienkam!”, tak má akurát tak fest naserie.  



Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on whatsapp
WhatsApp
Share on email
Email
Bitnami