Porovnávanie sa je dvojsečná zbraň. Je to trochu ako v tom známom porekadle o pesimistovi a optimistovi: pesimista vidí fľašu z polovice prázdnu a optimista z polovice plnú.
Hovorím si, že keď prekonám túto fázu, keď sa prestanem porovnávať s tým, aký som bol, keď som bol zdravý, až vtedy úplne prijmem RSku ako pevnú súčasť môjho ja. (Sa mi zdá, že sa opakujem, asi som už niečo podobné písal…? Ále čo, opakovanie je matkou múdrosti. Kým neposielam Hanke k uverejneniu dvakrát ten istý text, ešte je to dobré.)
Teraz sa ešte porovnávam. Bol som športovec, basketbalista. Dokázal som zasmečovať! Behal som dlhé trate aj šprinty, skákal som do výšky, do diaľky, vyskúšal som všetky možné športy – musel som, v rámci štúdia, keď máte niečo naučiť, len teória nestačí, aby ste to vedeli kvalinejšie a vierohodnejšie podať, mali by ste s tým mať aj osobnú praktickú skúsenosť. Mimochodom, medzi nami – aj tak je basket najkrajší šport, ostatné mu nesiahajú ani po členky, sorry. Áno, je to zaujatý názor starého baskeťáka, ale je môj, nikomu ho netlačím a stojím si za ním. Kľudne sa s kýmkoľvek rád pohádam, pretože moje argumenty sú nepriestrelné.
Porovnávam sa aj s ostatnými ľuďmi, nie len sám so sebou pred a po. Minule sme s dcérou pozerali z okna, počítali sme oktávky, koľko ich prejde. Z večierky naproti nám vyšla slečna a pobehla cez cestu. “Hm”, hneď mi blesklo hlavou, “tak toto by som ja nedal”. Pobehnúť? Nehrozí. Skôr prebakať sa, aj to môžem byť ešte rád, že zatiaľ chodím po vlastných.
A keď sa na vec pozriem z pohľadu poloplnej fľaše: narodil som sa v prosperujúcej spoločnosti, v bohatej časti sveta. Šťastie! Mám krásnu dcéru a skvelú partnerku. Šťastie! Mám čo jesť, kde bývať, mám prácu, mám kapelu, mám gramofón, z ktorého práve počúvam vinyl Nicka Cavea. Šťastie!
Učím sa prežívať šťastie teraz a skúšať sa nebáť budúcnosti. Nejde mi to úplne, priznávam a ani si nemyslím, že by mi to niekedy úplne šlo. Nejaké obavy a čierne myšlienky v tej hlave asi vždy budú. Ale asi je dôležitý pomer. Aby tá temnota človeka nepohltila, aby mala pokiaľ možno, čo najmenší priestor.
Opatrujte sa, viete, že sme riziková skupina.
