Search
Close this search box.

Post-blog (Michal Hellebrandt)

Rozhodol som sa napísať s odstupom času blog o svojom aktuálnom stave.

Klikol som sem na “Aktivní život”, aby som sa dozvedel, čo je v RSkárskom svete nové, či už náhodou nevynašli na RSku liek a tak. A medzi iným som zaregistroval, že Pepa Bajer napísal po čase nový blog, tak ma to popostrčilo k tomu, aby som aj ja niečo zosmolil, pretože som nad tým už dlhšie rozmýšľal.

Prečítal som si aj svojich asi päť posledných blogov a s uspokojením konštatujem, že aj keď trpím javom, ktorý som nazval “Post-produkčný syndróm debility” (preložené do človečiny je to stav, ktorý sa u mňa prejaví po tom, ako niečo dokončím. Krútim hlavou a hovorím si: čo som to vypotil zase za blbosť?!), tak ten sa tentoraz nedostavil – tie blogy aj s odstupom času vykazujú určité záblesky humoru a myšlienok, ktoré tu a tam zase vykazujú prítomnosť mozgu. Ale možno je to tým, že som si prečítal len posledných päť a keby som pokračoval, možno by som zistil, že je to omyl…?

No, lepšie nevedieť asi.

Vezmem to z rýchlika: chôdzu by som najlepšie vystihol slovom “nechôdza”, pamäť slovom “nepamäť” a celkovo pohybové schopnosti slovom “neschopnosti”. V kapele už nehrám (je to nemožné), do aktuálnej práce sa po poslednom zhoršení (asi to bola ataka, myslel som, že nejaká rýmička) už nevrátim (nemožné).

Bol som s rodinou a priateľmi pri mori v Slovinsku. Chcel som si splniť cieľ užiť si s dcérou more, pretože z pragmatického hľadiska – možno to bolo naposledy.

Sú to trochu depresívne vízie, ale som realista.

Takže teraz sedím doma, pozerám z okna a škrabem sa v riti. A rozmýšľam, čo ďalej. Musí byť predsa nejaká cesta. Nejaké riešenie tejto situácie. Nájsť nejaké sebauplatnenie. Niekde. V niečom. Ale v čom? S telesnými neschopnosťami? S nepamäťou? Hm.

Hľadám rôzne inšpiratívne príbehy. Napríklad som nedávno počul od priateľky o chlapíkovi, ktorý je kvadruplegik a programuje. Iný chlapík s ALD vraj programuje len pomocou očí. Obdivuhodné. Ja by som však nenaprogramoval ani ruskú videohru.

No a v rámci svojej tradície pridávam na koniec song, od mojich miláčikov Massive Attack, ktorých životopis teraz čítam a na rozdiel od väčšiny pochmúrnych trackov z ich produkcie je tento celkom skočný. Tak nech je aj vám, ehm, do skoku…


https://youtu.be/Mb4j-D2TmAA?si=hH3OLrkgorkWxNSQ

Facebook
Twitter
LinkedIn
WhatsApp
Email