25. O kritických chvíľkach (Michal Hellebrandt)

…zrovna dnes som ich mal celkom dosť. Celý deň. Vlastne celý deň bol jedna dlhá kritická chvíľka.

Sú dni, keď to stojí za hovno (neviem, či má zmysel sa ešte ospravedlňovať za svoj slovník, budiž mi poľahčujúcou okolnosťou, že som robotník a pracujem v prostredí, kde obmedzenejšie výrazové prostriedky sú bohatou mierou vynahradzované vulgaritami, a keďže som robotníkom už 15 rokov je len logické, že takéto vyjadrovanie mám osvojené. Ale ako srdcom pankáč, ktorému je politicky blízky ľavicový anarchizmus a človek z ľudu som našiel v takomto vyjadrovaní zaľúbenie, vulgárne sa vyjadrujem často a rád, hehe), a sú dni, keď je to fajn a som na seba hrdý, že som sa tým čiernym myšlienkam nepoddal, tľapkám sa po pleci a hlavou mi beží Hemingwayov citát: “Život je krásny a preto stojí oň bojovať”.

Minulý týždeň som bol slamený vdovec, tak som si napísal týždenný plán, taký denný rozvrh, čo ten-ktorý deň musím urobiť, za prvé aby som sa neutápal v nečinnosti à trudnomyseľnosti, a za druhé, aby som spravil veci, na ktoré nie je priestor, keď mám holky doma.

No a jeden z tých dní bol práve taký z kategórie “na hovno”. Bol som unavený viac než inokedy, nič sa mi nechcelo a najradšej by som si ľahol a spal až do druhého dňa. Večer v posteli som sa pozrel na svoj “to do list” a s prekvapením som zistil, že som všetko splnil a ešte aj niečo naviac (nemyslite si, že jeho položky sú zase nejak extra náročné, ide o veci ako “kúpiť nemrznúcu zmes do auta”, “vyprať si zimnú bundu” alebo “uložiť si veci v skrini”). Tak som zaspával s predsavzatím, že keď bude nabudúce deň “h”, musím si na túto udalosť spomenúť, prekonať sa a splniť to, čo som mal v pláne, aby som na jeho konci mohol mať zo seba dobrý pocit.

Krásne Vianoce, nech nám všetkým Ježiško nadelí pod stromček vakcínu proti covidu a špeciálne nám RSkárom liek na RSku. Pche, to by som chcel od neho asi veľa, čo? No dobre, tak aspoň to druhé, rúško budem nosiť kľudne aj navždy, ak sa mi vráti môj pôvodný stav a sľubujem, že už budem dobrý (s prekríženými prstami za chrbtom).

P.S.: A vidíte, hneď sa to potvrdilo: keby som bol dobrý, tak myslím na celosvetový covidový problém a nie na seba a svoju RSku. Holt, všetci neskončíme v nebi…ale v pekle je aspoň teplo.