22. O zhoršení (Michal Hellebrandt)

„Tak jsem se zhoršil“, opäť vychádzam z prvej vety románu „Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války“, ktorá je v Čechách hádam čítanejšia než biblia, a ktorou som v inej jej forme začal svoj prvý blog pre Aktivní život.

Po skoro dvoch rokoch od oných slov z úst pani doktorky, čo som ani nevedel, čo vlastne znamenajú – „je tam nález, máte demyelinizační onemocnění“ – sa moje telesné schopnosti zhoršili – čo som aj sám pociťoval, ale potvrdenie tohto svojho pocitu z úst doktorky na kontrole má predsa len inú váhu. A mňa opäť prepadli čierne myšlienky, síce už nie v takej intenzite, ako prvýkrát, keď som ľahol doma s regulérnou depresiou, nemohol som jesť a schudol som 9 kíl. (Odtučňovacie kúry? Kdepak, milé dámy a páni, poriadna depka a schudnete, za to vám ručím!)

Niekedy dávnejšie som čítal rozhovor s pánom na webe inspirante.cz, ktorý má moju formu RSky – primárne-progresívnu – že najťažšie je neustále vyrovnávanie sa s faktom, keď si naplno uvedomíte, že sa váš telesný stav zhoršil. Tak nejak v tejto fáze som aj ja. Zhoršilo sa to, pracne budovaný domček z karát, ako čo najlepšie fungovať s touto nechcenou spoločníčkou sa zrútil a je nutné opäť ho začať stavať, s vedomím, že je to trochu Sisyfovský boj, keďže viem, že keď ho horko-ťažko postavím, tak tanečným krokom priplachtí slečna RSka v celej svojej sláve, zľahka fúkne a celé vaše veledílo, ktoré má len chabú stabilitu (ako ja) ľahne a vy môžete začať stavať odznova a ešte k tomu za horších podmienok. (Ale v hlave sú predsa už len nejaké skúsenosti, takže staviame na pevnejších základoch!)

Ono – nie je to ľahké, ja viem, čo si budeme povídat, veď vieme svoje – tí, čo sa nás to týka. Občas, keď si prečítam spätne nejaké svoje blogy, že ako som prežíval veci pred časom, pripadajú mi trochu naivné. Nevedel som si predstaviť, čo ma čaká, a myslím, že keď som mal tú depresívnu ataku, tak som si to začal uvedomovať a tušiť…

Ale takto – aby bolo jasné! Neopovážte sa moje blogovanie, pre Boha živého, brať ako nejakého sprievodcu, ako to bude vyzerať! To platí teda pre novo-diagnostikovaných, ktorí začínajú hľadať informácie o RSke a narazia trebárs na mňa. RSka – a v podstate každá choroba – a jej priebeh prudko závisí na tom, ako sa človek k nej postaví. A ja si zďaleka nie som istý, či som jej prežívanie a zvládanie uchopil za správny koniec. Toto je môj príbeh! Nie tvoj.