5. O ružových okuliaroch (Michal Hellebrandt)

Michal Hellebrandt nepatří mezi lidi, kteří by si svět představovali jako procházku růžovým sadem. Jak uvádí v dnešním blogu "Nie je dobré byť prehnane pesimistický. Takisto ako nie je dobré byť prehnane optimistický." Prima čtení!

Na začiatok predosielam: rozhodne nie som žiadny slniečkár, žiadna „láska, pokora a sluníčko, čočka, cizrna a jablíčko“.

Založením som najskôr realista s miernymi sklonmi k pesimizmu – tu to však tiež musím trochu rozvinúť: nie pesimizmu v zmysle toho, že vidím všetko čierne a všetko je zle, ale pesimista čo sa týka nášho ľudského druhu: jeho smerovania. Kamže to vlastne vedieme našu úžasnú planétu. Ako som už onehdy písal: milujem život, pripadá mi nádherný v jeho detailoch, je tu toľko skvelých vecí, kvôli ktorým tu stojí za to byť. Zároveň som rozčarovaný z nášho ľudského druhu: Čo tie vojny? Čo tá eko-nezodpovednosť? Kamarát mi nedávno v jednom hlbšom rozhovore tvrdil, že do tohto sveta deti rozhodne priviesť nechce. Sám mám 19 mesačnú dcéru, mám z nej neskutočnú radosť a každému odporúčam mať dieťa, ale úplne ho chápem. Pokračování ZDE

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on whatsapp
WhatsApp
Share on email
Email
Bitnami