12. O roku s RSkou (Michal Hellebrandt)

Tento mesiac to bude rok, čo mi diagnostikovali RSku. Možno sa hodí krátka bilancia. Keď mi diagnózu zdelili, samozrejme som hneď začal googliť a zisťovať si podrobnejšie informácie. Často som sa stretával s vetou: „RSka mi otočila život o 180 stupňov“. Ja som si hovoril: a to teda nie, ja budem žiť tak ako doteraz, roztrúsenej skleróze navzdory. Ale pravda je, že RSka mi naozaj prevrátila život hore nohami, chcem-či nechcem.

Mohol by som sa teraz začať sťažovať na svoje trable, ale – zaujíma to niekoho? Každý má svojich trablov dosť, možno iného charakteru, ale má. Áno, posťažovať sa má určitý očistný účinok, keď časť svojho bremena zhodíte tým, že sa niekomu posťažujete. Ale stále počúvať sťažnosti je fakt otravné. Fascinuje ma schopnosť ľudí sa sťažovať. Najlepšie na počasie: „To je ale teplo, čo?“ Alebo: „To je zima, čo?“ Pravdepodobne je to určitá komunikačná skratka k začatiu konverzácie. Nepoznám nič nudnejšie. Úplne fantastické je sťažovanie sa na dnešné ťažké časy. Nie je to náhodou tak, že žijeme v skvelej dobe? A ak teda nie, tak by som rád vedel, ktorá doba bola tá skvelá, kedy boli tie zlaté časy, keď bolo všetko fajn.

Od začiatku mi prišlo najlepšie, že svojim najbližším vždy na rovinu poviem, ako sa naozaj mám. Keď niekto z mojich blízkych ma nejaký problém, tak tiež chcem vedieť, ako na tom naozaj je a čo prežíva, a som rád, keď mi to úprimne povie. Jednak mám pocit, že som informovaný a viem s ohľadom na vec, čo ho trápi k nemu pristupovať. Nemyslím si, že je dobré hrať sa na hrdinu a tváriť sa, že je všetko v poriadku, keď viem, že nie je. Keď vidím úprimný záujem, tak považujem za férové byť tiež úprimný. Ale už len čakať na otázku ako sa mám, aby som mohol vychŕliť prúd sťažností a uľaviť si…to tiež nie je cesta, ktorá by ma priťahovala. Dôležité je asi nájsť tú hranicu, dokedy to je ešte informácia o zdravotnom stave a odkedy to je už otravné sťažovanie sa.

Prístup, ktorý mi najviac imponuje je, keď človek dokáže brať svoj problém s nadhľadom a humorom. Vedeli ste, že existuje samostatný vedný odbor, ktorý skúma smiech a jeho účinky? Volá sa gelotológia. Smiech a humor je považovaný za prirodzený liečebný prostriedok, ktorý nemá vedľajšie účinky a môžete ho konzumovať neobmedzene.

Schopnosťou komunikovať s vesmírom, s Bohom, so silami, ktoré by ma vyliečili nedisponujem. Ak to niekto dokážete, naučte ma to, prosím, aj všetkých ostatných, určite to uvítame. Ale schopnosť zasmiať sa, aj keď veci nie sú práve ružové, to považujem za frajerinu, ktorú je možné si osvojiť. Pretože keď si človek zrovná veci v hlave natoľko, že sa dokáže zasmiať, nech sa deje čokoľvek, tak je to vystretý prostredníček do tváre nepriaznivého osudu.

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on whatsapp
WhatsApp
Share on email
Email
Bitnami